|
A füleki várfalak tövében |
Škola v prírode na Slovensku pre žiakov našej školy
Zas odleteli dve roky, prišiel dávno očakávaný mesiac september. Žiaci našej školy už vlani sa stále opytovali, či bude aj na nasledujúci rok Škola v prírode. Keď zvedeli, že áno, boli veľmi šťastný. Každý druhý rok organizujeme pre vyššie skupiny tento týždňový program. Teraz bolo desiate výročie tomu že sme boli prvýkrát na Slovensku v tábore. V tomto roku okrem väčších žiakov sa zúčstnila aj štvrtá trieda lebo do počta sa spratali aj ony. Tak myslím že oni boli najšťastnejší.
Tak ako aj pred dvomi rokmi predošle, sme mali ubytovanie v Jasení pod Nízkymi Tatrami v penzione Miba. Cieľ nášho tábora je spoznať krajinu, odkiaľ pochádzajú naši predkovia. Spoznať dejepis a zemepis národopis, ľudové umenie tejto krajiny a precvičiť si hovorovú slovenčinu.
Cestou do tábora sme sa zastavili vo Fiľakove a pozreli sme si hrad, dozvedeli sme sa o jeho histórii. Naša cesta viedla cez Slovenské rudohorie, kde sme sa zastavili v Dobrčskom Pralesi. Žial stromy sú už zaniknuté, lebo silné vetrá im neosožia. Tento deň mali deti ešte jeden nezabudnutelný program a to ísť s malým vlakom z Čierného Baloga do Hrnčiarstva. Veľmi sa na vlaku dobre cítili. Keď sme prichádzali do penzióna boli žiaci zvedavý a vzrušený kde a s kým budú spať. Aké budú izby? Aké bude stravovanie? Keď sa zmestnili dostali úlohou spoznať dedinu, kde budú žiť za týždeň. Mali pohladať verejné budovy a nakresliť mapu dediny.
Na druhý deň sme podnikli výlet do Vysokých Tatier. Cestou sme sa zastavili na Čertovici, kde sa im páčilo že odkial pochádza meno tohoto miesta. Prechádzali sme sa na brehu Štrbského Plesa, potom sme s Hrebienkom vyšli k Studenovodským vodopádom. Takú krásu ešte nikdy nevideli. Tá čistá voda z čoho môže piť, to prekrásné prostredie a tá veľká voda.
Jeden deň sme trávili čas v starých dedinách a to vo Vlkolínci a v Španiej doline. Vlkolínec môžeme porovnávať s naším „Hollókőˇ. Rozliš iba v tom je že tu vôbec nie sú nové domy. Jeden deň sme navšívili našu družobnú školu v Predajni. Potom sme boli na výlete v Banskej Bystrici a v Slovenskej Ľupče. Žial hrad bol zatvórený, iba z vonku sme ho mohli obdivovať. Po denných programoch sme každý večer opakovali čo sme videli cez deň a čo sme sa učili. Ostatný deň žiaci mali napísať úlohu o celotýždennom znalostí. Cestou domov sme sa zastavili v Zvoleni, kde sme sa pozreli na hrad a pamätnú tabuľu Bálinta Balassiho.
Prichádzali sme domov s prekrásnymi a nezabudnutelnými zážitkami.( Kaszaláné Szabad Judit)
